Zeptali jsme se…

…tentokrát poslance Národní rady Slovenské republiky Mgr. PhDr. Ľuboše Blahy, Ph.D.

Již mnoho let jezdíte a vystupujete i na českých vlasteneckých konferencích. Po několikráte jste poslal i pozdravná videa k aktuálním politickým událostem, která byla následně zveřejněna na webu „rudyprapor.cz“. Vlastenecké organizace v České republice sledují bedlivě Vaši činnost i vystupování v parlamentu a jako ocenění jste obdržel na Litoměřickém semináři i nejvyšší vyznamenání Klubu českého pohraničí „Vlastenecký řád“. Měl jste aspoň trochu radost a je pro Vás spolupráce našich národů důležitá?

Narodil som sa v Československej socialistickej republike a aj keď som hrdý slovenský vlastenec, ČSSR je pre mňa krásna spomienka a český národ som vždy považoval za bratský národ. Myslím, že tak to vníma drvivá väčšina Slovákov. Z ocenenia som mal úprimnú radosť, umocnenú aj tým, že po tom na mňa útočili aj v slovenských liberálnych médiách, že som dostal ocenenie od českých komunistov – ak vás kritizujú liberálne médiá, niet väčšej lichôtky.
Spoluprácu s českými vlastencami a ľavičiarmi si mimoriadne vážim, roky chodievam na Vrátimovské, resp. Litoměřické odborné semináre, mám kamarátske vzťahy s českými intelektuálmi ako Oskar Krejčí či Jan Keller, dlhé roky spolupracujem s českými politikmi ako Karel Klimša či Pepa Skála, mám k Česku veľmi blízko a som si istý, že keď Slováci a Česi budeme držať spolu, môžeme dosiahnuť v Európe a vo svete veľmi veľa. O tom je socialistický internacionalizmus – milovať a brániť svoj národ, no v spoločnom boji spolupracovať s ostatnými utláčanými národmi, osobitne s tými bratskými, slovanskými.

Slovenský poslanec Ľuboš Blaha obdržel od největší vlastenecké organizace Klubu českého pohraničí Řád přátelství.

Slovenský parlament schválil před několika dny „hrůzostrašný“ doplněk zákona o protiprávnosti komunistického režimu. Je vůbec možné, že lidi, kteří tu dobu neprožili, mohou ještě po 30 letech od převratu takto uvažovat? Znamená to například, že socha prezidenta Ludvíka Svobody, hrdiny českého i slovenského lidu, bude ve Svidníku a na Dukle zbořena? Ulice pojmenované po Laco Novomeském, Janu Švermovi a mnoha dalších hrdinech předválečného a válečného období přejmenovány?

Spätne našťastie nič búrať nebudú, to by naozaj museli búrať Duklu aj sovietske cintoríny, nehovoriac o Nábreží generála Svobodu v Bratislave či množstvu ulíc Novomeského či Clementisa po celom Slovensku. Na to si netrúfli. Platí to len dopredu. Už viac na Slovensku nebudeme môcť postaviť sochu našim velikánom, vrátane takých kultúrnych osobností ako Mináč, Válek, Jilemnický či Suchoň – pretože boli komunisti. Ohrozený je dokonca aj Dubček. Je to absurdné, choré, doslova fašistické. Jeden z lídrov koaličných strán dokonca vyhlásil, že tento zákon prijímajú, aby mohli ľahšie kriminalizovať „rôznych Blahov“ – zmyslom je prenasledovať ľavičiarov. Prenasledovať vlastencov. Tvrdo som proti tomu bojoval a sľubujem jedno – keď sa na Slovensku vrátime k moci, prvé, čo spravíme, je, že tento zákon odstránime a budeme tuho zvažovať, či naopak neprijať zákon o nemorálnosti liberálneho kapitalizmu. Ak toto má byť demokracia, tak takto demokraticky to vieme urobiť aj my.

Uvažoval jste, příteli poslanče, najít spojence v postkomunistických zemích a podat žalobu k Evropskému mezinárodnímu soudu i proti Evropským parlamentem přijatým neofašistickým zákonem o vinně Sovětského svazu na vyprovokování druhé světové války? Byl jsem mile překvapen, když v Minsku u příležitosti výročí Velké říjnové socialistické revoluce otevřeli novou trasu metra a na náměstí V. I. Lenina před jeho sochou oslavili společně tento svátek? Je možné, že jsme se v Čechách a na Slovensku zbláznili, když nám vládnou lidé, kteří rozkradli celé národní bohatství našich předků?

Príde doba, kedy budeme opäť ďakovať našim rodičom a starým rodičom, ktorí tu po vojne vybudovali všetko. Komunisti urobili mnoho chýb, ale nikto im nemôže uprieť, že dali ľuďom prácu, bývanie, zdravotníctvo, vzdelanie, postavili školy, škôlky, nemocnice, fabriky, postavili krajinu na nohy. Vybudovali všetko to, čo potom neoliberáli po roku 89 rozkradli a rozpredali do zahraničia. A áno, boli to aj komunisti, kto bojoval v Slovenskom národnom povstaní. A boli to oni, kto nás na čele so ZSSR oslobodil od fašizmu. Toto sú nespochybniteľné fakty, ale očakávať, že rusofóbne slniečkarske európske orgány niečo urobia, aby zastavili tento hon na čarodejnice – obávam sa, že to nepomôže.
Bielorusko je dobrý príklad, že národnú česť si možno zachovať iba dokým si uchováte národnú suverenitu. Čím viac sa posúvame do globalizačného neoliberálneho bahna, tým menej šancí je, aby sme odolávali tlaku liberálnych nadnárodných orgánov, ktorý nenávidia ľavicu, Rusko aj vlastenectvo.
Nádej tkvie jedine v ľuďoch. S novými a novými krízami sa prehlbuje dezilúzia ľudí a nebude už dlho trvať a celý tento model globálneho liberálneho kapitalizmu sa dostane do existenčnej krízy. My samozrejme budeme bojovať všetkými prostriedkami – aj cez európske orgány, aj cez medzinárodnú spoluprácu, aj cez slovenský parlament, ale víťazstvo môžu priniesť, ako vždy v dejinách, iba pracujúce masy. Tým musíme otvárať oči. A presne o to sa snažíme. Zvíťazíme!

Za rozhovor a zamyšlení poděkoval a mnoho úspěchů v osobním i politickém životě poslanci Ľuboši Blahovi popřál Milan Havlíček